Svalovo - kostrový systém
Kostra ježka je ukrytá/chránená až na výnimku krátkeho chvosta a krku.
Telo afrického pygmy ježka má kostrovú štruktúru typickú pre cicavce, akurát je
preň charakteristická väčšia dĺžka končatín - cca 10cm. Ich dĺžka im umožňuje
bežať tak rýchlo, že dosiahnu rýchlosť priemernej ľudskej chôdze.
Veľkou zvláštnosťou a charakteristickou črtou u afrických ježkov sú prsty na nohách. Na zadných nohách majú len 4 prsty, zatiaľ čo na nohách predných ich je päť.
Holenná kosť a fibula sú distálne spojené.
Lebka je široká, tupá a s dobre vyvinutými lícnymi kosťami. Čeľusť je vyvinutá na vytvorenie veľkej sily aby zviera dokázalo bez problému spracovať potravu.
Ostne ježka sú prakticky modifikované chlpy zložené z keratínu. Pod mikroskopom sa vďaka špecifickému povrchu dajú ľahko rozoznať od ostňov napr. dikobraza. Ich pohyb a poloha je ovplyvňovaná dvoma hlavnými svalmi, ktoré riadia polohu ostňov v rozličných situáciách - Panniculus carnosus a Orbicularis.
V zadnej časti tela nájdeme ešte dôležité zadné chrbtové svaly Superficial caudo-abdominalis a Caudo- dorsalis.
Fronto- dorsalis a Auriculo- sternalis sú svaly hlavy a krku, ktoré ovplyvňujú sťahovanie hlavy pri "obrannom mechanizme" ježkov.
Zlomeniny
Ježkovia sú veľmi zvedavé a krehké tvory, a tak je na majiteľoch zabezpečiť ich pohodlie a bezpečnosť. Mnoho zlomenín(nie všetky) je spôsobených nedbanlivosťou a ľahostajnosťou majiteľa. Ježkovia nemajú videnie do hĺbky, a tak sú najčastejšími príčinami úrazov pády z výšky.
Ďalšími v poradí sú klietky a bežiace kolesá s perforovaným povrchom .
Ježkovia milujú šplhanie a behanie. Nevedia však odhadnúť nebezpečenstvo spojené s týmito dvoma vecami, ktoré pre ježkov nie sú vôbec vhodné .
Varovania pred klietkami sú na každom rohu, ale aj tak si stále nájdu mnoho priaznivcov. Nie len, že ježkovi hrozí prechladnutie ale hlavne má nutkanie šplhať. So šplhaním smerom nahor nemá toto zviera žiaden problém. Ten prichádza až keď chce ísť dole - to nevie, a tak sa proste pustí. Takisto sa mnohokrát snaží prestrčiť sa mrežami a následne dôjde k zaseknutiu, úrazu a zlomeninám.
Kolesá s dierami na behacej ploche ( mrežované, sieťované) sú rovnakým nebezpečenstvom. Zlomenina nohy, je v prípade takéhoto druhu kolotoča viac než reálna - dokonca hrozia rezné rany. Pred pár rokmi sa tieto kolesá bežne doporučovali, no podľa nových zistení nie sú veľmi vyhovujúce.
V roku 2019 sa na Slovensku robil prieskum ohľadom perforovaných kolies, kde sa zúčastnilo 80 respondentov. Z 80 respondentov sa 35 prihlásilo k súčasnému alebo minulému používaniu týchto kolies a z tejto skupiny až 15 opýtaných hlásilo úrazy u ježka spôsobené týmto typom kolesa.
Pre porovnanie - žiadne z iných typov kolies sa v úrazovosti nedostal nad 2%.
Metabolická porucha kostí - odvápnenie
Podľa prieskumu z roku 2019 až
56% ľudí kŕmi ježkov (čo sa týka hmyzu) len múčnymi červami eventuálne
kombináciou múčne červy / zophobasy.
Jednostranné kŕmenie výlučne múčnymi červami je pre ježkov skôr problém ako
prínos. Ak kŕmite ježka len múčnymi červami alebo len "supermarketovými/super ekonomickými granulami" a nie sú mu zabezpečené aj iné druhy stravy môže časom
dôjsť k odvápneniu kostí.
Ide o nedostatok vápnika a nerovnováhu vápnika a fosforu, ktorý má vplyv na degeneratívne poškodenie kostí. Pri malom rozsahu je toto ochorenie možné skorigovať a upraviť, pri rozsiahlych degeneratívnych zmenách je ochorenie nezvratné.
Diagnostikuje sa u veterinára vyšetrením krvi a rtg vyšetrením.